V predchádzajúcom blogu som písala o tom ako nám spoločnosť, v ktorej žijeme podsúva dôležitosť súťaženia a toho, že naša hodnota spočíva na tom aký výkon podávame. Výsledkom toho je, že si často zakladáme svoju vnútornú sebahodnotu na tom ako rýchlo, ľahko, šikovne … Postavili sme si svoje vlastné sebahodnotenie na výkone, ktorý podávame.
Táto téma vo mne naďalej rezonuje, pretože nutnosť výkonu so sebou nesie aj akýsi neviditeľný meč, ktorý nad nami neustále visí. V predchádzajúcom blogu som písala o tom, že východiskom je najmä sústredenie sa na prítomný okamih a radosť, ktorú nám daná činnosť ponúka.
O tom, že zmyslom nie je byť lepší ako niekto iný, ale byť sám sebou, v sebe a hľadať radosť v čomkoľvek, čo robíme. Cieľom takejto činnosti nie je výsledok, ale stav, ktorý pri nej vykonávame.
O tlaku, nie tom krvnom
Avšak chcela by som aj napísať o tomto meči, pretože je súčasťou našich životov a často si ho práve my sami nad seba ráno zavesíme a čakáme, kedy nás zotne. Týmto mečom je tlak. Výkon ide ruka v ruke s tlakom, ktorý na seba vyvíjame. Sme neustále pod akýmsi tlakom. Zarobiť toľko a toľko, splatiť, zaplatiť, kúpiť, stiahnuť … schudnúť, byť krajší, mať krajšie, modernejšie oblečenie, vlasy, dokonalejšiu pleť … myslím si, že sa nemusím ďalej rozpisovať.
Na tento tlak nie sme stavaní, nie je naň stavaný náš mozog a vonkoncom nie naše telo, naše zmysli, naša energia. Pre ženu ako pre stvorenie, ktorého je podstatou kreativita, prirodzená múdrosť a silná intuícia je tento tlak ešte oveľa náročnejší. Západná kultúra je takto nastavená. Je nastavená na výkon, mužský princíp, rýchlosť …
Niekedy ani nevieme, čo nám je, sme nervózní, rýchlo vybuchneme, nemáme trpezlivosť aj keď sa snažíme, vnímame, že nekonáme správne. Možno je to preto, že sme pod neustálym tlakom, ktorý nás valcuje. Zahlcuje intuíciu, kreativitu, odpája nás od srdca a núti nás sústrediť sa na myseľ.
Ako z kola von?
Našli sme si cesty ako si aspoň na chvíľu uľaviť. Piatok večer, alkohol, hlasná hudba, viac alkoholu, hlasnejšia hudba, lacný sex bez lásky, bezmyšlienkovité skrolovanie na sociálnych sieťach … alebo drahé dovolenky, na ktorých konečne nič nemusíme. Niekedy utečieme pred tlakom do zabudnutia k drogám, k extrémnemu adrenalínu. Aspoň na chvíľu si uľavíme od tlaku, ktorý sme na seba prevzali.
Ciest je však vždy viac, najčastejšie sú dve. Jedna je rýchla, rýchlo dosiahneme želaný výsledok, ale ten aj rýchlo pominie. Alebo tá pomalšia, kde výsledok nedostahujeme tak rýchlo, no je trvácnejší. Rovnako je to podľa toho, čo vnímam ja, aj v tomto prípade. Možno treba skúsiť obe cesty, aby sme vedeli, ktorá z nich nám vyhovuje viac a s odstupom času nám skutočne dlhodobo pomáha.
Púšťam sa
Ja som sa naučila, že pred sebou neuniknem, nech idem kdekoľvek a tak ani pred tlakom, ktorý na seba vyvíjam. Zvolila som si cestu uvoľnenia cez vedome opustenie všetkého, čo som na seba nabrala. Všetko, čo mi vlastne nepatrí. Cesta dlhá, až nekonečná, no čiastočne úspechy oslobodzujú oveľa viac ako by sa na prvý pohľad zdalo. Niekedy mi postačuje, uvedomiť si, že sama na seba vyvíjam tlak. Čo všetko by som mala stihnúť, čo všetko by mal môj syn už zvládnuť, na čo všetko mám, či nemám peniaze … Vtedy sa vidím ako skrčená žena, ktorá drží v ruke plné igelitky niečoho. Vyzerá smutne, sivo a tie igelitky ju ťahajú čoraz nižšie a nižšie. Keď si uvedomím, že som sa opäť len stotožnila s akýmisi vzorcami, modelmi, či rolami, ktoré mi hovoria, čo by som mala.. že som na seba vytvorila opäť veľký tlak. Keď si to takto zvedomím, príde uvedomenie, že nemusím a môžem sa ich vedome vzdať, pustiť ich, vystrieť sa, usmiať sa a povedať drahému životu, vesmíru
PÚŠŤAM SA. NECH SA ŽIVOT DEJE.
Niekedy to ďalej potrebujem vyplakať, opäť si to uvedomiť, alebo vytancovať, vykričať, použiť nejakú meditáciu…
Zem sa točiť neprestane
Aj keď výkon, ktorý od seba očakávam nenaplním, aj keď nebudem naj, naj, naj … aj tak sa Zem neprestane točiť. Čo sa vlastne stane, keď neurobím toto a toto a toto… častokrát sa nestane úplne nič. Čo sa však stane, keď sa vzdám nárokov, tlakov…a nechám sa unášať? Až vtedy sa stane veľmi veľa, pretože začnem žiť. Žiť v plynutí. V tom, čo je pre život podstatou .. ako rieka, ktorá plynie.
