Fenoménom dnešnej doby sa stali sociálne siete, fenoménom sociálnych sieti sa stala dokonalosť. Naučili sme sa zdieľať iba to pekné. Lajkujeme, obdivujeme a ticho závidíme krajším, múdrejším, štíhlejším, bohatším… Večer doma ležíme v posteli unavení, strapatí, možno sklamaní a hľadíme na vyretušovanú, vyhladenú fotku neznámeho či známeho človeka a v podvedomí sa s ním porovnávame.
Porovnávame sa však len s našou predstavou o danom človekovi, s niečím, čo v skutočnosti ani nie je realita. Séria desiatich fotiek a krátky popis nám nikdy nedajú skutočný obraz toho, na čo sa reálne dívame.
Mozog rád porovnáva
Jedna zo základných vlastností mozgu je porovnávanie. Mozog rád porovnáva, a tak porovnáva aj nás. Porovnáva nás však s neexistujúcimi ľuďmi a ich životmi. Lebo to, čo o sebe dávame v dnešnej dobe vedieť, nie je realita.
Potom si postupne, pomaly vytvárame domnienky o druhých, o tom, ako sa im darí, ako majú viac, ako im dieťa po nociach neplače. O tom, aké sme neschopné matky, keď nechodíme každý deň na kávičku s kamoškami, akí sme neschopní muži, keď nestíhame mať vyrysované svaly a naleštené auto, aké zlé a neschopné deti máme, keď ešte v štyroch rokoch nevedia čítať.
Nečudujem sa, že toľko ľudí nie je so sebou spokojných, nečudujem sa, že sa stráca pravý obraz o tom, ako sa veci majú, nečudujem sa, že sa potom úplne v spoločnosti menia hodnoty.
Neexistujúca dokonalosť
Dokonalosť v tomto svete, tak ako ju dnes prezentujeme na sociálnych sieťach a následne sa ju snažíme aj žiť, nie je prirodzená. Život nie je len pekný, čistý, nový, zábavný. Nedá sa vymeniť za 100 € v nákupnom centre. Život je aj veľmi drsný, ťažký, a najmä je to život, ktorý sa má žiť, má sa prežívať.
Plakať, hnevať sa, smútiť, byť zúfalý, nervózny všetko sú to emócie, ktoré spolu s radosťou, túžbou, láskou tvoria úžasnú rovnováhu, na ktorej stojí náš život. Byť pozitívny, mať pozitívne myslenie neznamená klamať sám seba a pretvarovať sa. Byť pozitívny znamená byť autentický. Priznať, prijať svoje emócie a odkaz v nich, a potom hľadať riešenie.
Je, predsa úplne prirodzené a úplne bežné mať strach. Je úplne prirodzené nevedieť, čo robiť, nevedieť ako sa rozhodnúť, nemať názor a je aj bežné – a nie je na tom nič zlé – prepadnúť strachu a negativite. To však neznamená, že sme horší, že konáme zle, že by sme o tom nemali hovoriť medzi sebou, medzi priateľmi, medzi rodinou. Neznamená to, že by sme to mali vytesniť a tváriť sa, že to neexistuje.
Aj tak sme rovnakí
Všetci podliehame podobným vplyvom, tlakom, nárokom doby. Väčšina ľudí podlieha stresu, strachu, klasickým vzorcom správania ako hodnotenie, posudzovanie, nálepkovanie, porovnávanie…Väčšina z nás je motivovaná potrebou niekam patriť, potrebou bezpečia, pozornosti, uznania…
To, že tieto stavy občas zažívame, neznamená, že sme zlyhali. Je to život a život plynie a my plynieme, naše správanie plynie a my sa neustále učíme. Preto sa nepotrebujeme na nič hrať.
Každý má niečo, z každého komína sa dymí a ktokoľvek, kto sa prezentuje ako úžasne spokojný, klame. Niet tváre, ktorá by nepoznala mračenie, niet srdca, ktoré by nepoznalo smútok, niet lásky, ktorá by nepoznala hnev.
Preto sa potrebujeme rozprávať o svojich problémoch, preto potrebujeme byť autentickí. Je tak oslobodzujúce priznať, že nie sme dokonalí, je oslobodzujúce počuť, že ten ktorého obdivujeme, nie je dokonalý, pretože vtedy cítime, že aj on je len človek. Je smiešne ako sami na seba šijeme búdu, ako podporujeme dokonalé instagramové účty, čítame o dokonalých úspechoch a sami seba potláčame.
Autenticita je liek na naše vystresované, nesebavedomé životy. Autenticita oslobodzuje a prináša novú chuť a silu do života. Autenticitou nemôžete nikdy nič stratiť, stratíte iba to, čo vám nepatrí, iba to falošné. A načo by vám to bolo?
