Predstavte si dve ženy. Povedzme, že jedna je Júlia a druhá je Katarína. Ani jedna sa od druhej na prvý pohľad moc nelíšia. Obe sedia v kaviarni a popíjajú dobrú kávu. Oproti nim sedia dvaja muži. Pohľadní, vysokí, dobre oblečení, vyzerajú byť milí. Občas po nich pokukujú. Po pár výmenách očných kontaktov sedia spoločne za jedným stolom a jedna debata strieda druhú. Po dvoch hodinách výživnej komunikácie odchádzajú a vzájomne si vymieňajú telefónne čísla.
Pri otváraní dverí si všimne Júlia, že jeden z mužov má obrúčku. Zarazí sa, a tak nenápadne pozerá na ruku druhého muža a rovnako vidí obrúčku. Ostane zarazené a po odchode týchto mužov hovorí Kataríne, čo zistila. Kataríne to však nevadí a na druhý deň kontaktuje jedného z mužov.
Po pár dňoch sa opäť stretávajú a Katarína rozpráva o vzrušujúcom rande a o obrúčke, ktorú si už pre istotu tento muž nedal. Júlia ostáva zas raz zarazená a varuje Katarínu, aby nebola naivná a rozmyslela si stretávanie sa so ženatým mužom. V tom okamihu sa ich vzťah trochu naštrbil a výsledkom bolo mesačné odlúčenie. Júlia si však na budovaní vzťahov zakladá a tak kontaktuje kamarátku opäť. Tá jej v šťastí rozpráva aký úžasný vzťah vedie so ženatým mužom…
Po roku sa kamarátky stretávajú opäť. Z Kataríny sa stala pravidelná spoločníčka s výhodami, ktorá verila, že jej vysnívaný sa predsa rozvedie a nasťahuje si ju domov. Júlia ostáva zhrozená ako je možné, že Katarína to nevidí. Že dovolí, aby ju nejaký muž využíval a mal ju len ako potešenie bez akejkoľvek zodpovednosti. Katarína napriek tomu tvrdí, že sa s nim nerozíde, že on ju miluje, že on … myslím si, že nie je potrebné pokračovať.
Aký rozdiel je medzi Katarínou a Júliou? Júlia sa do vzťahu so ženatým mužom nepustí. Uvedomuje si, že chce od života viac, že chce od vzťahov viac ako byť len doplnkom. Uvedomuje si, že to nie je fér voči manželke toho muža. Júlia videla od začiatku povahové črty týchto mužov, ktorí hneď klamali a tvárili sa, že sú slobodní. Je jej jednoznačné ako niečo takéto z veľkej pravdepodobnosti dopadne. Sama to zažila, keď vyrastala a jej otec striedal jednu milenku od druhej. Sama to zažila v predchádzajúcom, veľmi krátkom vzťahu, po ktorom si povedala, že sa musí zmeniť a pochopiť, prečo si neustále do svojho života priťahuje mužov, ktorí ju rôznym spôsobom klamú.
Júlia sa vydala na cestu osobného rozvoja a sebapoznávania. Pochopila, spoznala sa, pracovala na sebe, vysporiadala sa so svojim otcom. Pracovala na svojej hodnote, stanovila si, čo od života chce a tak na tom osudnom stretnutí vedela, čo je a čo nie je pre ňu správne. Katarína však nič podobné neurobila a jej nízka sebahodnota jej umožnila spadnúť do takejto situácie.
Aby sa ľahšie žilo
Tento príbeh je veľmi zjednodušený a možno existuje varianta šťastného konca pre Katarínu, ale dnes sa tvárme, že nie. Jednoducho tak môžem ilustrovať aký zmysel má osobný rozvoj.
Drvivú časť dňa fungujeme ako automatické stroje, ktoré konajú tak ako konali včera. Konajú podľa naučených vzorcov správania a ani si to neuvedomujú. Tieto vzorce získali najmä v detstve pozorovaním od svojich rodičov a následne od okolia, ktoré ich formovalo. A tak nie je nič nové, že sa osudy po generácie a generácie opakujú a nešťastné manželstvo babky, zažíva aj vnučka. Pokiaľ nepríde zlom a jedna z generácií nespraví veľký, odvážny krok a nepostaví sa realite z očí do očí. Nepostaví sa pred zrkadlo a nenazrie do svojho vnútra, ktoré skrýva všetky odpovede.
Našou úlohou by malo byť zobrať svoj život do svojich rúk a prevziať zaň zodpovednosť. Učiť sa a spoznávať, snažiť sa pochopiť prečo sa správame tak ako sa správame, čo nás motivuje, čo nás desí, z čoho máme strach. Ktorú časť seba popierame, čo nám bráni žiť spokojnejší život. Prečo si nevieme nájsť prácu, ktorá nás baví. Čo nám bráni pustiť sa do nových vzťahov.
Aby sme vo svojom živote už neboli Katarínou, ale stali sa Júliou. V jednoduchosti …aby sa nám ľahšie žilo.
